Majiteľ Juraj Mego pochádza z robotníckej rodiny. Po vyučení pracoval v cestných a pozemných stavbách Nitra. Už popri zamestnaní sa snažil zlepšiť finančnú situáciu svojej rodiny, robil pre to všetko. Kúpil si staručnú V3S, cez víkendy a po pracovnej dobe s ňou robil rôzne ,,furmanky “. Spávať chodil neskoro v noci, alebo niekedy až nad ránom. Krátko po revolúcii bol medzi prvými prepustenými, keď začali prepúšťať. Musel rozmýšľať ako uživí dve malé deti a manželku na materskej dovolenke. Preto sa rozhodol starú V3S-ku predať. K peniazom doložil posledné čo doma boli a kúpil starú Tatru 148 a začal sa predierať v ťažkom podnikateľskom prostredí, no nebolo to ľahké. V tej dobe s vizitkami navštevoval rôzne firmy a nechával na seba kontakt, keby niekto potreboval niečo doviesť. Bolo to naozaj ťažké. Boli dni, keď sedel v prenajatej unimobunke a celý deň ani nezazvonil telefón.

V roku 1990 spolu s kamarátom založili združenie, ktoré sa zaoberalo iba autodopravou. Trvalo to do roku 1994, kedy sa každý osamostatnil. Stále rozmýšľal, čo k tej doprave pridať, keď v jeho hlave vznikol nápad, navoziť na prenajatý dvor štrk, piesok a predávať ich. Roky bola firma v prenajatých priestoroch, keď jedného dňa prišiel pán, ktorý priestor, v ktorom boli v prenájme, prišiel ponúknuť na predaj ( pretože firma, ktorej sme platili prenájom dlhovala iným) a objekt išiel do dražby. Mal vtedy iba dve možnosti, buď do tej držby ísť, alebo neísť a vypratať priestory. Mal pár dní na rozmyslenie, až sa nakoniec rozhodol tak, že to riskol, vybavil úver založením svojho domu a tým zostal v priestoroch, v ktorých firma sídli dodnes. Postupne k doprave pribudli zemné práce, k štrku a piesku drvené kamenivá, záhradné kamene. Keďže sa časom forma rozrástla a nestačil na všetko sám, nastúpila do práce k nemu manželka a po skončení školy aj syn. Momentálne je z toho malá rodinná firma, ktorá zamestnáva 12 ľudí. Každým rokom sa obmieňa vozový park, staršie autá vymenili za novšie, ale hlavne sa snaží zdokonaľovať svoje služby.